Svaly a sila. Vieš od čoho závisia?


Pre cviky a cvičenie je veľmi dôležitá naša fyzická sila. Každý jediný pohyb, akákoľvek pozícia nášho tela si vyžaduje silu, ktorá je neustále vyvíjaná našimi svalmi. Vďaka sile je náš nervovo-svalový systém schopný:

  1. udržať odpor, čo znamená udržať závažie na určitom mieste. Svalová kontrakcia je bez zmeny dĺžky svalu (izometrická kontrakcia)
  2. prekonávať odpor, teda zdvihnúť závažie. Vtedy dochádza ku skráteniu svalu (koncentrická kontrakcia)
  3. pôsobiť proti odporu, teda nechať závažie kontrolovane klesnúť. V tomto prípade dochádza k natiahnutiu svalu (excentrická kontrakcia)

Svalová kontrakcia. Izometrická, excentrická, koncentrická.

Pokiaľ má naše telo teda vyvinúť určitú silu, vždy musí byť aktívny aspoň jeden sval. Mení sa pritom jeho napätie, ktoré je prenášané na kosti, na ktorých je sval upevnený.

Izotonická kontrakcia

Ide o typ kontrakcie, pri ktorej sa mení dĺžka svalu, no jeho napätie ostáva rovnaké. Svaly sa účinkom sily (cvikov) teda skracujú a naťahujú.

Radíme sem kontrakciu excentrickú a koncentrickú, pri ktorých sval kontrahuje a tým sa nutne mení jeho dĺžka. Napätie vo vnútri svalu ostáva konštantné.

Izometrická kontrakcia

Pri izometrickej kontrakcii, teda napríklad keď niečo držíme, sa naopak dĺžka svalu nemení a neprebieha ani žiadny pohyb. Čo sa však s časom mení, je svalové napätie (tonus), ktoré pod sa pod vplyvom záťaže postupne zvyšuje.

Sila a svaly. Schématické znázornenie.

Od čoho naša sila závisí? Sú to iba svaly?

Určite ste sa aspoň jedenkrát v posilovni rozhliadali okolo seba a všímali si, kto ako cvičí. Pravdepodobne ste zistili, že niektorí ľudia v miestnosti cvičili s viditeľne väčším (alebo menším) odporom než ostatní. V takom prípade mali buď odlišný cieľ tréningu, alebo bol jednoducho jeden silnejší než druhí. Niečo podobné môžete pozorovať aj na sebe. Stalo sa už aj vám, že ste si povedali: “Dnes sa mi tie činky zdajú ťažšie ako naposledy!”, alebo “…minule sa mi cvičilo ľahšie…” Od čoho to závisí? Čo ovplyvňuje našu silu a jej vývoj?

1. Vek

Pokiaľ určíme silovú úroveň mladého človeka ako 100%-tnú, potom zaznamenáme s pribúdajúcim vekom úbytok sily až o 50% (!) Tento úbytok začína pritom pomerne zavčasu, a to už okolo tridsiateho roku života. S pribúdajúcim vekom sa totiž často hýbeme menej a taktiež sa menej (alebo vôbec) venujeme športu.  Tieto skutočnosti majú enormný vplyv na výrazný úbytok našej fyzickej sily vo vyššom veku. Takto postupne chabnú aj naše svaly.

Rovnako aj moderná medicína a lekári po dlhú dobu verili, že pokiaľ sa budú starší ľudia “šetriť” a vyhnú sa akémukoľvek silovému zaťaženiu, ochráni ich to pred zranením spomalí proces starnutia. V súčasnosti už vieme, že čím viac budeme svoje telo šetriť, tým rýchlejšie bude chradnúť a strácať silu. Vyšší vek však so sebou často prináša  značný nedostatok pohybu, výsledkom čoho je rýchly úbytok svalovej hmoty.

Začnite preto svoje svalstvo pravidelne zaťažovať silovým tréningom-a, pokiaľ už trénujete-nikdy neprestávajte.

2. Pohlavie

Čo sa týka “svalovej výbavy”, v tomto smere dala evolúcia do vienku viac mužom, ako ženám. Svalová sila ženy predstavuje v priemere 70% sily mužskej. U žien tvorí svalová hmota približne 30% celkovej telesnej hmotnosti, u mužov približne 45%.

3. Koordinačné schopnosti

Pri hľadaní odpovede na otázku “Od čoho naša sila závisí?”, je potrebné zohľadniť aj naše individuálne koordinačné schopnosti. Presnejšie povedané-koordináciu našich svalov a ich pokrytie nervovými bunkami. Určite poznáte ľudí “rýchlejších” a “pomalších”. Či už sú to svaly chrbta, svaly brucha, alebo svaly celého človeka, z obrovskej časti sa jedná o genetiku.

Medzisvalová koordinácia

Predstavuje súhru viacerých svalov, ktoré sa spolu podieľajú na jednom určitom pohybe. Pokiaľ je táto koordinácia dobre natrénovaná, pozitívne sa odrazí na slede našich pohybov.

Vnútrosvalová koordinácia

Tento typ koordinácie priamo ovplyvňuje úroveň našej sily. Predstavuje aktivačnú schopnosť jednotlivých svalových buniek v rámci jedného svalu. Pokiaľ zdvíhame ľahké závažie, k prekonaniu odporu nám stačí aktivovať iba málo svalových buniek. Pri ťažších závažiach, naopak, aktivuje väčšie množstvá.

Každé z našich svalových vláken pritom podlieha princípu “všetko, alebo nič”. To znamená, že vlákno sa buď celkom kontrahuje (natiahne, alebo skráti), alebo ostane nečinné. Následkom toho v praxi býva, že pokiaľ ste začiatočník, môžete spočiatku kontrahovať len časť svojich svalových vláken. Postupne sa však bude vaša vnútrosvalová koordinácia neustále zlepšovať, pretože váš sval sa “učí” mobilizovať doposiaľ neaktívne svalové vlákna. Výsledkom vášho úsilia bude sladká odmena v podobe väčšej sily daného svalu a krajšej postavy 😉

 

Môže sa ti páčiť...

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>